Stavy vedomia
Elektrická aktivita mozgu bola objavená a zmeraná vďaka vynálezu EEG (elektroencefalografu), ktoré sníma pomocou elektród mozgové vlny, filtruje je, zosilnie a nakoniec zaznamenáva do grafu. Mozgová aktivita bola rozdelená do niekoľkých stupňov intenzity. Podľa nej boli objavené a popísané základné druhy stave mysle indikované v "hz" (hertzov, čiže počet cyklov / kmitov za sekundu).
delta 0.2 - 3.5 hz (hlboký spánok, trans)
theta 3.5 - 7.5 hz (denné spánok)
alfa 7.5 - 13 hz (kľud, zvýšené vnímanie, meditácie)
beta 13 - 28 hz (napätie, "normálny" stav vedomia)
Stavy alfa, theta a delta v sebe, ako je vidieť, zahŕňajú istú formu odpočinku. V podstate je ich možné dosiahnuť hlbokým dýchaním, hypnózou a inými relaxačnými technikami. Pre nás sú dôležité preto, že v týchto stavoch, najčastejšie v stave delta, prichádza oobe. Najväčším problémom spomínaných stavov býva udržať pozornosť a vedomie stále sústredené. Pokusy s EEG neukázali náhlu zmenu srdcovej činnosti pri prechode z ospalosti do spánku. Mení sa veľmi pozvoľna.
Na prahu medzi spánkom a plným vedomím je stav ospalosti známy ako tzv "hypnogogický stav". Aj počas neho sa môže objaviť oobe alebo nejaká jeho forma. Opatrným ovládaním hypnogogického stavu (pozor na zaspávania) je možné priamo zažiť oobe.