Tvorba magických bytostí
K zaujímavým oborom praktickej mágie patrí tvorba umelých myšlienkových, či energetických entít - tzv. elementárov, ktorí mágovi slúžia ako "pomocníci", resp. ako zamerané a trvalo pôsobiace energie, napomáhajúce mu dosiahnuť želaného cieľa.
Magicky vytvorené entity sa delia do niekoľkých skupín podľa toho, na akú úroveň reality je zameraná ich pôsobnosť. Základnú skupinu tvoria najľahšie stvoriteľní elementáry, ktorých úlohou je pôsobenie výhradne v mentálnej psychickej sfére mága alebo osoby, do psychiky ktorej ich mág špeciálnym postupom implantuje. Úlohou tohto typu elementára môže byť napr. znásobenie alebo utlmenie určitej vlastnosti, rozvoj kreativity, či, pri temnejšie zameraných magických operáciách, vnútenie želanej myšlienky cudzej osobe.
Náročnejšiu skupinu umelo vytvorených entít zastupujú bytosti, ktorých pôsobnosť nie je vymedzená len na úroveň mentálnu, ale aj astrálnu, teda emocionálnu. Takýto elementáry vykazujú značnú efektívnosť najmä pri milostných alebo agresívnych očarovaniach, avšak je možné ich s úspechom využiť aj na liečebné, či terapeutické účely.
Najväčšie nároky na schopnosti mága kladie stvorenie bytostí, ktoré by mali pôsobiť až na materiálnu úroveň a dokázať napr. pohybovať predmetmi, ochrániť mága alebo jeho blížnych pred fyzickým útokom a podobne. Navzdory tomu, že priame pôsobenie nehmotného súcna na materiálnu úroveň sa vymyká tak racionálnemu ako i filozofickému objasneniu, magická prax dokazuje, že k takýmto fenoménom občasne dochádza a to bez ohľadu na vieru/nevieru zúčastnených. Elementáry určení na hmotné pôsobenie sú pri stvoriteľskom akte spravidla vybavení fyzickým "telom", teda materiálnym nosičom, na ktorý sa energetická entita magicky naviaže.
Tvorba elementárov
Najefektívnejším postupom pri tvorbe elementárov, umožňujúcim vyhnúť sa nepríjemnostiam popísaným nižšie, je prístup utilitárny, pri ktorom vytvorenie elementára podmieňuje reálna a opodstatnená potreba. (Niektorí mágovia totiž vytvárajú množstvá elementárov dopredu - ešte pred tým, ako k tomu vzniká skutočný dôvod. Pri určitých typoch elementárov -napr. elementár ochraňujúci pred autohaváriou- môže byť takéto konanie nebezpečné, pretože energetizovaný predpoklad autohavárie môže aktivizovať také psychické obsahy, ktoré mága k vzniku danej situácie privedú.) Po rozhodnutí, že vytvorenie elementára je naozaj namieste a nemaskuje sa za ním skôr strach, či obava zo "svetskej" a prirodzenejšej formy riešenia problému, mág čo najpresnejšie vymedzí, k čomu má elementár slúžiť. Toto vymedzenie by nemalo zostať v rovine racionálno-gramatickej, ale malo by byť prenesené do roviny emocionálno-imaginárnej, čo znamená, že mág by mal vnútorne prežívať a duševným zrakom vidieť stav, ktorý si praje pôsobením elementára dosiahnuť. Pri jednoduchých úlohách, akými sú napr. posilnenie niektorej z osobných vlastností, postačí, ak mág s plným sústredením a udržaním emocionálno-imaginárnej predstavy dosiahnutého výsledku nakreslí, alebo inak vytvorí, symbol reprezentujúci elementára. Tento symbol, prípadne predmet, môže využiť aj ako talizman, nosiť ho pri sebe alebo ho umiestniť na miesto, kde bude viditeľný tak často, až prestane byť uvedomovaný, čím sa mnohonásobne zvýši jeho pôsobnosť. (Keďže elementáry pôsobia najmä na nevedomej úrovni, každé vedomé opakovanie, či rozpomínanie sa na ich konkrétnu úlohu oslabuje psychický náboj, ktorým disponujú a znižuje tak pravdepodobnosť ich úspechu. Po stvorení je teda potrebné na elementára buď zabudnúť, alebo jeho symbol vnímať tak často, až tento zovšednie a prestane vyvolávať akékoľvek asociácie.)
Tvorba elementárov s náročnejšími úlohami je zväčša doprevádzaná imaginovaním určitého trojrozmerného útvaru (najčastejšie žiariacej gule), do ktorého sa koncentruje predstava a esencia priania. Farba tohto útvaru by mala byť prispôsobená povahe úlohy elementára, takže útočný elementár neponesie farbu bielu, ale červenú, liečebný elementár nebude čierny a pod. Akonáhle intuícia našepkáva, že imaginárny útvar je energiou priania nabitý dostatočne, "vrhne" sa predstavou do nekonečného priestoru, prenesie sa do vlastnej alebo cudzej aury, prípadne "vloží" do predmetu, ktorý mu bude odteraz slúžiť ako "príbytok". Takýmto predmetom môže byť čokoľvek - prsteň, pero, polodrahokam, prah dverí atď. Aby bolo možné elementára v určitých intervaloch privolávať a, v prípade, že úloha nebola splnená uspokojivo, ho vybaviť väčším potenciálom psychickej energie, treba ho už pri stvoriteľskom akte vybaviť symbolickým menom, prípadne určiť gesto, posunok alebo zvuk, ktorý ho privolá. (Priestorové upresnenia ako "privolať", "umiestniť" a pod. sú samozrejme symbolické a slúžia len ako pomôcky pre imagináciu.)
Energetické dobíjanie elementára by sa malo odohrávať rytmicky - zvolený deň v týždni, hodina dňa -, pretože rytmus v tomto prípade vytvára akýsi synergický efekt a teda pôsobnosť elementára nabitého päťkrát v tú istú hodinu môže byť výraznejšia, než pôsobnosť elementára nabitého tiež päťkrát ale v nerytmických intervaloch. Platí zásada, že čím viac energie je na splnenie úlohy potrebné vynaložiť, tým viac energie by mal do svojho elementára mág "investovať". Pokročilí mágovia, ktorí dokážu takéto operácie kontrolovať, preto k energetickému nabíjaniu elementárov používajú rôznymi spôsobmi vyvolané extatické stavy, pri ktorých sa uvoľnujú veľké množstvá psychickej i fyzickej energie, ako sú napr. sexuálna, či tanečná extáza, zmyslové preťaženie, zmyslová deprivácia, blízkosť smrti a pod. Temné magické smery využívajú tiež energiu uvoľňovanú týraním zvierat i ľudí, alebo ich zabitím.
Aj tu hrozia nepríjemnosti
Rovnako, ako pri každej aktivite experimentujúcej s doteraz málo prebádanými oblasťami a schopnosťami ľudskej psychiky, aj pri tvorbe usmerňovaných nábojov psychickej energie hrozia mnohé nepríjemnosti a nebezpečia. Medzi najčastejšie patrí stav, kedy sa z neznámej príčiny v psychike vyvolá pohyb smerujúci k naplneniu presného opaku toho, k čomu mág svojho elementára určil. (K zníženiu tohto rizika vedie formulovanie priania v pozitívnom a nie v negatívnom tvare - napr. "budem zdravý" namiesto "neochoriem", pretože za istých podmienok môže nevedomie toto "ne" prehliadnuť.) Stáva sa, že mág, ktorý si vytvoril elementára na obranu pred nečakanými útokmi sa stane doslova magnetom priťahujúcim všetky bojachtivé indivíduá z okolia. Rovnako nebezpečným je tiež vyvolanie akéhosi psychického "echa", kedy prianie skrze asociácie aktivizuje vytesnené nevedomé obsahy viažúce sa napr. na traumatickú skúsenosť z detstva. Oživenie takýchto obsahov môže výrazne poznačiť celkový psychický stav osobnosti. Ďalšou nepríjemnou vlastnosťou magicky oživených psychických nábojov je skutočnosť, že majú expanzívny charakter a, zrejme na základe vlastných automatizmov, smerujú takmer vždy k svojbytnosti a vymaneniu sa spod nadvlády mága. Od istého času používania začne väčšina elementárov vykazovať vampyrizujúce znaky a pohlcovať mentálnu, emocionálnu alebo bio-fyzikálnu energiu svojho stvoriteľa. Z tohto dôvodu je dôležité každého elementára vybaviť už pri stvorení sústredeným príkazom, aby sa po splnení svojej úlohy rozplynul, alebo ho určeným spôsobom privolať a rozložiť vlastnou imagináciou. Podmienkou úspešného rozkladu elementára je, že sila sústredenia musí byť prinajmenšom rovnaká, aká bola pri tvoriacom akte. (Imaginárna látka, z ktorej je elementár stvorený, sa správa podobne ako niektoré typy syntetických vlákien, ktoré si dokážu "zapamätať" najvyššiu teplotu a tlak, akými na ne bolo pôsobené a tvar získaný pri tomto pôsobení nezmenia, až do momentu pôsobenia rovnakých alebo vyšších faktorov.)
Otázka samotnej povahy elementárov, teda či sa jedná naozaj o bytosti magické, alebo či je tajomstvom ich pôsobenia bežná sugescia, pre praktika nemusí byť kľúčová. Dôležitá je skutočnosť, že aj takýto "magický" postup môže efektívne napomôcť pri riešení reálnych životných ťažkostí a rozšíriť možnosti seba-vyjadrenia osobnosti.
Jozef Karika